BT ’09

(11.7.2009-27.9.2009)

Splav Ohře (11.7.-14.7.2009)
Deň 1. (sobota)

Prvý plánovaný termín nám nie celkom vyšiel. Akurát sme sa trafili do národného sviatku bratov Čechov, ktorí všetci evidentne vyrazili na vodu a nám bohatierom, okrem deravých kánoí, nenechali ani jednu funkčnú Vydru. Určenie náhradného termínu znamenal ďalšiu šialenú mailovú debatu, vyjednávanie, hádanie a udobrovanie. Rozhodnutie padlo na splav rieky Ohře, neštandardne od nedele do utorka. Sobota bola vyhradená na cestovanie do 450 km vzdialených Karlových Varov. Bohatiersky open-end zraz bol uprostred mesta, v kempe tak romanticky situovanom pri frekventovanej ulici. Po príjazde každého Emo potešil čerstvo upečeným BT tričkom s dvojfarebnou sieťotlačou a Tibor kvalitným vínkom, ako inak než v krištáľovom skle. Večer skončil nenápadne nadránom, lúskaním sušených semiačok tekvice.

Deň 2. (nedeľa)

O pol deviatej bola polovica chasy na nohách. To preto, že o necelých dvadsať minút odchádzal vlak proti prúdu Ohře do Sokolova, kde malo dôjsť k prevzatiu lodí. A čo staré nevládalo, a čo mladé zutekalo na vzdialenú vlakovú stanicu vo dvojiciach Komando s Jankou, Zdenka so mnou a Didi s Jankou. Väčšina obchodov bola v nedeľu zavretá. Útočisko pred hladom sme našli v kaviarni hotela Globál, komicky postavenej v susedstve s rómskymi spoluobčanmi. Dopriali sme si sýte raňajky a k tomu dvojmo zlatý mok. Pri vykladaní lodí k nám pribehol pán s chlapcom, obaja vodáci, so zdesením v tvári, že im práve neznámi Rómovia ukradli jeden barel kompletne aj s vecami v ňom. Okamžite som spozornel a zrak mi podvedome začal vyhľadávať tmavé pohybujúce sa objekty po okolí. Dva mi našiel na strome, jeden pri moste, v diaľke tri... Čakali sme na zvyšok bohatierov, ktorí autami dorazili až predpoludním. Vzhľadom na to, že bola pred nami ukrutne dlhá etapa, to s časom nevyzeralo dobre. Vyštartovali sme jednotlivo a s väčšími odstupmi, inak by sme zrejme nevyrazili vôbec. Ohře nepatrí medzi náročné. Rieka pokojne tiekla a miestami pripomínala skôr jazero. Oživením bol prejazd popod vysoký most s oblúkovou klenbou a meander okolo malebného historického mesta Loket, ktorý zakončil na prvý pohľad neprejazdný jez s kaskádovo zakriveným profilom. Prví obetní testeri boli mládežníci Viki a Marek, ktorých prekoníčkoval Tibor z brehu. Druhí a zároveň poslední testeri Yanoo a Komando to úspešne splavili bez akejkoľvek podpory. O pár sto metrov ďalej si na nás brúsil svoje kamenné zuby prírodný val s nízkou hladinou vody a s prudkou zmenou smeru prúdu pod ním. V nevýhode boli ťažšie váhové aj slabšie silové kategórie posádok, ktoré sa dostali do pasce tohto zubatého lovca. O štvrtej, čiastočne hladní a vyčerpaní sme zakotvili na verejnom táborisku. Bufetík rýchleho občerstvenia ponúkal len bagety a polotovary. Aj napriek nezdravosti bohatierske brucho príliš nefrflalo a po pive už bolo všetko na poriadku. Hodinová prestávka opäť oddialila príchod do cieľa. O tri štvrte na šesť sme zvolali ďalšiu zhromažďovaciu prestávku pri Svatošských skalách. Po polhodinovom blahodárnom relaxe pri pozorovaní šikovných skalolezcov sme vyrazili. Míňali sme kačice, ktoré to na dnes zabalili a pokojne, bez pohnutia, chrápali na skalách trčiacich z vody. Slnko zašlo za mraky a s tieňom prišla zima. Posledný nesplavný jez dal o pol ôsmej večer poriadne zabrať. Záblesky neskorých lúčov sa opreli do okolia a Demänovka do vysmädnutých pier. Až o hodinu neskôr zašušťal prvý zips na vchode do stanu a uvoľnil tak cestu k vytúženému odpočinku. Nie však nadlho - veď kto by odolal večerným potulkám po Karlovarských uličkách, s vábivými svetelnými reklamami na originál Becherovku, všadeprítomnými plnenými kúpeľnými oplátkami, 44. filmovým festivalom, Dvořákovým platanom, ale hlavne podzemnými prameňmi chutí a teplôt od výmyslu sveta.

Deň 3. (pondelok)

Včerajšia etapa dala skutočne zabrať, o čom svedčilo úmerne neskoré vstávanie. S balením tábora sme začali o pol jedenástej, a už na pravé poludnie oblizla hladinu prvá kánojka. Úsek viedol pokojným korytom rieky s jednou športovou perejou, no v tom čase s nižším stupňom vody. Dali sme si pauzu na kamenistom výbežku a nechali sa baviť inštruktorom detských kajakárov. Ten najprv na požiadanie, no neskôr celkom sám, z vlastnej iniciatívy, ako keď páv roztiahne brka aby samičky zaujal, robil eskimácke otočky jednu za druhou, až mu to zaiste muselo vypláchnuť usadené hlieny v dutinách nosných aj čelných. O pol štvrtej sme zastavili v Dubine na obedné občerstvenie v Hospodě u Dvořáků. Pohľad na sympatickú blonďatú roznášačku piva orosil nejeden... pohár so svetlým Gambáčom a ovocné knedlíky tomu dodali exotickú príchuť. O pol siedmej sme zakotvili pred, na prvý pohľad, nesplavným a nebezpečným jezom. Drevený kríž so zašlou fotografiou ženy poriadne zamrazil. O odľahčenie situácie sa postarali miestni borci, ktorí sa bez jediného zaváhania vrhali hlava-nehlava do vodného valca či laškovali na úvrati hrádze. Keď bolo jasné, že sú to čistí blázni, prišiel ich kráľ. Preliezol oplotenie stavadla, vyštveral sa na schátralú budovu vedľa stavadla a z výšky dobrých 10 metrov skákal do temnej vody tesne za mohutné kovové dvere hate. Vyzeralo to, že sledovaním skokov strávime zvyšok večera, no zarazil to Tibor svojim výberom akostného, odrodového i výberového vína, rozlievaného do českého skla. Oheň, pôvodne zápalkami a poctivým papierom neúspešne zapaľovaný, a až pomocou Marekovho mládežníckeho inovatívneho postupu dezodorantom zapálený, plápolal, až sa od neho zore na oblohe červenali. Pol desiatej bol ten pravý čas na opekanie a psychickú podporu miestneho rybára.

Deň 4. (utorok)

Ráno sme hlasovali, kto je za posledný úsek splavu a kto radšej pozrie Karlove Vary. Únavu bohatierska tvár nezakryla, preto sme poslednú etapu načisto zrušili. Ešte že to Vojťas nevidel. Ten by nám dal. Pred poludním si chlapík z požičovne prišiel pre loďky, vesty a barely. Zároveň sme sa čiastočne rozlúčili, nakoľko časť bohatierov odchádzala rovno domov, druhá navštívila vari Vary, tretia sa vydala do Mariánskych Lázní a štvrtá nevedno kam.

René

Cyklistika Baťův kanál (25.9.2009-27.9.2009)
Deň 1. (piatok)

Netreba nosiť drevo do mora, keď ho stačí odniesť do lesa, skrátka, netreba cestovať ďaleko za skvelými zážitkami. Jedným z príkladov je aj umelo vybudovaný Baťův kanál na Morave. Pôvodne slúžil na prepravu rôznorodého materiálu pomocou lodí s nízkym ponorom, no v súčasnosti má skorej rekreačné využitie. Letná sezóna sa už dávno skončila a na stanovanie s deckami bola pomerne zima. Jedinou alternatívou ostalo ubytovanie v chatkách. Vojťasovi sa ich podarilo na poslednú chvíľu zarezervovať, takže sme v piatok večer mohli Vojtkovci, Vargovci a Kuzicovci autami vyraziť do kráľovstva moravského, presnejšie do Ostrožškej Novej Vsi. Po príchode na miesto určenia a uloženia detí do hajan, zavoňal kraj rizlingom vlašským a ďalšími druhmi bobuľového typu v sklenom balení fľaškovitého tvaru.

Deň 2. (sobota)

Studenú rannú rosu vysušili lúče slnka. Intenzita tepla dávala tušiť pekný deň. Nesilili sme vstávanie, hoci prvé decká boli hore už o pol ôsmej. Nevedeli sme totiž, akú náročnú etapu pre nás pripravil Vojťas. Neriskovali sme vyčerpanie, radšej sme v kľude natlačili do hlavy všetko, čo sa dalo zjesť. Pred jedenástou opustila bohatierska skupinka chatovú základňu. Trvalo totiž istý čas, kým sa bicykle dali do poriadku, dofúkalo X kolies a dotiahlo Y matiek a skrutiek. Po ceste sa k nám pripojila Vojťasova sestra s mužom. Trasa spočiatku viedla nenáročným terénom okolo jazera a poľnou cestičkou sa zaborila do lesa, aby sa opäť vynorila a cez železný most prešla ponad Baťův kanál. Pri rozcestníku, s mapou okolia, preplávala prvá motorová loďka. Popri kanáli s vodnými vzdúvadlami viedol cyklistický chodník. Na poludnie sme sa cez Železničný most dostali späť na druhý breh. Elka pri zjazde z mosta nezvládla koordináciu brzdenia a rovnováhy a ochutnala cestný lišaj. Ostatní sme usúdili, že je zrejme čas ochutnať niečo iné a zaparkovali v malej reštaurácii s výhľadom na kanál. Decká si čakanie na objednané jedlo krátili v pieskovisku, my popíjaním tradičného českého čapovaného oného. O druhej sme sa pobrali ďalej. Mierne kľukatý chodník kopíroval brehy a prirodzene zapadal do prostredia. Miestami sa zúžil a priklonil bližšie k hladine, aby podliezol most ponad kanál, inokedy sa rozšíril pri plavebnej komore s domčekom z pálených tehál. Pozorovať vplávanie lode, napúšťanie a následné otvorenie komory bolo relaxom aj technickým ponaučením zároveň. O tretej sme to otočili naspäť. Ja, s Riško v prívese, a Zdenka sme valili nazad, aby som ešte v ten večer stihol stredoškolské stretnutie po 15. rokoch. Ostatní bohatieri a hlavne drobci začali postupne odpadávať. Tých kilometrov bolo na nich až príliš. Pre Zuzku s Alžbetkou musel Janči dokonca autom prísť, čo boli tak zmordované. Kilometer pred chatkami sme stretli Anténku s Romi. Prišli na večer a zajtrajšiu etapu. Sadol som do auta a fičal z Uherského Hradišťa cez Trenčín až do Martina.

Čas cyklistiky: 03:46:14
Prejdená vzdialenosť: 52,27 km
Priemerná rýchlosť: 13,8 km/h

Deň 3. (nedeľa)

Stretávka sa natiahla do druhej rannej hodiny. Rezol som dva redbully, dve kávy a už o pol piatej som bol späť v chatke - vyzimený, nevyspatý, vybudený a tesne pred infarktom. Však kým by vstali, nejako by som to doležal. Už o pol ôsmej ma zobudil Riško. Ráno sa dozvedám, ako včera ostatní, dobití a zničení došli. Deti vyčerpanosťou padali do kolien a tak im zaspávanie nerobilo žiaden problém. S raňajkami sme sa príliš neponáhľali. Kávička, čajíky, chlebíky – skrátka pohoda. Prvé stopy v cestnom prachu sme spravili až o 10:30. Neponáhľali sme sa. Mali sme pred sebou krátky presun a plavbu na motorovom člne. Ešte jeden most s odvodňovacím kanálom a boli sme tam. Malinký osobný pristav, respektíve zátoka, dala priestor na krátke zaučenie ovládania člna. Inštruktáž dostal Vojťas, a ten sa s ňou počas jazdy rozdelil s dospelákmi aj odvážnejšími deckami. Naskladali sme sa do bárky, zoradení podľa váhových kategórií a vyrazili na cestu. Hneď za zátokou bola prvá plavebná komora, ktorej napĺňanie minútu po minúte ukrajovalo z požičovného času. Nasledoval dlhý bezkomorový úsek, na ktorom kormidlo prevzal a vyskúšal každý zdatnejší bohatier. Doplavili sme sa k druhej komore. Bolo nad slnko jasné, že cez ňu a späť sa za dve hodiny nedostane a nastal čas návratu. Stihli sme to LTT - len tak, tak. Po vylodení Vargovci odišli autom, ostatní sme sa tou istou cestou vrátili ku chatkám, už ráno uprataných a pripravených na odubytovanie. Kolesové tátoše putovali na strešný nosič, popruhy zafixovali pohyblivé časti a my navolili smer reštaurácia, no po nej už naozaj smer domov.

Čas cyklistiky: 01:34:01
Prejdená vzdialenosť: 22,29 km
Priemerná rýchlosť: 14,2 km/h