BT ’07

(5.5.-8.5.2007)

Splav (5.5.-8.5.2007)
Deň 1. (piatok)

Vltavské desatero:
- dodržujte termíny a časy pro splutí
- nevyjížděj za nízkého vodního stavu
- nastupujte a vystupujte jen na vyznačených místech
- nepíchejte pádly do dna řeky
- táboření a rozdělávání ohňů mimo vyhrazená místa je zakázáno
- dodržujte návštěvný řád národního parku
- respektujte pokyny strážců NP
- odneste si všechny odpadky domů
- berte ohled na ostatní vodáky
- nejezděte do náhonu jezu Polka (přenášej loď vlevo)

Našu bohatiersku trilógiu zastihli nemalé zmeny týkajúce sa personálneho obsadenia. Malý prírastok Janka, v posádke Vydra 1 ostrieľaných vodákov Alenky a Komanda, je príliš neskúsená a hlavne mladá, aby sa takej akcie, akou je splav, zúčastnila v nultom roku svojho života. To posádka Vydra 2 v zložení Zdenka, ja a naše zatiaľ nenarodené dieťa, toho času bez mena, išla v plnej zostave. Lenka, keďže je na tom veľmi podobne ako Vydra 2, akurát že jedno dieťa už má, neprišla vôbec. Aj Juhi neprišiel, hoci deň predtým podľa dôveryhodného hlasu v telefóne vyzeral, že by aj došiel, akurát nemal vyriešenú logistickú otázku – ako tam, no hlavne ako nazad. Jeho neúčasťou sa utriasli posádky do štyroch áut.
18:40 – Zdenka, Didi, Janka a ja vyrážame z Bratislavy, smer Soumarský Most. Niekedy v tom čase vyrážali Yanoo s Vikim z Piešťan, no a Tibor s Vikim a Dominikom zo Žiliny. Anténka sa k nim pridala až v Českých Budějoviciach. Toto strategické umiestnenie bohatierky sa ukázalo byť kľúčovým. Tibor aj Viki si totiž doma zabudli spacáky, hoci plná prepravka piva bola v aute zbalená ako prvá, a zrejme aj posledná. Anténka im kúpila spacáky a jedlo na pár dní.
21:15 – Vojťas, Elka a Emo vyrážajú cez Rakúsko do Linzu. O ich osude sa dozvedáme z poslanej esemesky.
23:57 – Do Soumarského Mostu sme dorazili ako prví, po nás Yanoo a Tibor, no a nakoniec Vojťas. Polnočná pohraničná Šumava ukázala svoju nehostinnú tvár, akú možno vzhliadnuť v Tridsiatich prípadoch majora Zemana, v dieli o prevádzačoch cez hranice. Hmla po predchádzajúcom daždi, tma a zima. Siluety neoblomných českých vodákov kreslia plamene ohňa do korún zmoknutých stromov. Do toho Tiborova prepravka piva a pár príbehov z cesty.
02:00 – Postupne zaspávame, najprv deti, potom gravidné ženy a zvyšok bohatierov.

Deň 2. (sobota)

09:15 – Ráno to nevyzerá zle. Zrejme o chvíľu začne pršať.
10:00 – Pán z požičovne doviezol lode. Presúvame sa jeho a našimi dvoma autami do Borovej Lady. Stav vody, hoci práve začalo pršať, je zúfalý. Zlyhal aj test splavnosti Vltavy, v nesúťažnej disciplíne dvojkajaku Vojťasa a Yanoa, uviaznutím lode na plytčine. To bola posledná kvapka do bohatierskeho pohára trpezlivosti. Presúvame sa po prúde do Horných Vltavíc. Viacerí sa potešili tomuto rozhodnutiu, pričom využili kratší prevoz na zohriatie uzimených tiel.
11:20 – Naloďujeme sa v Horných Vltaviciach, začína intenzívne pršať. Objavil sa prvý fernet a malinovica. Vltava tiekla, a tak sme sa bez väčších problémov doplavili do Lenory. Najbližšie otvorená reštaurácia bola až v areáli neďalekého zámku. Prostredie dalo tušiť kvalitu jedla. Kto si nedal famózne upečenú „kachnu“ s prílohou, ten už viac zhrešiť nemohol. Sviečková na smotane a klasika VKZ (vepřo, knedlo, zelo) takisto nabudili nejeden chuťový pohárik hladného bohatiera, no kachna je len jedna. Je jasné, že do člnov sa nechcelo nikomu. Po dobrom obede, v teple a so suchými nohami sa niet čo čudovať. Posilnení malinovicou naloďujeme. Rieka viditeľne nasávala vodu zo svojich, dažďovou vodou dobre zásobovaných prítokov a získavala tak na kadencii. A do toho popadané stromy naprieč korytom. Tu sme sa cvakli viacerí, ale začal s tým Tibor. Osud jeho ústnej harmoniky bol spečatený. Padla ku dnu a viac o sebe nedala vedieť. Ak by niekto vravel, že počul Vltavu spievať, vedzte, že to hrala Tiborova harmonika clivú melódiu. No to nebolo všetko. Až teraz Tibor zistil, že jeho vodotesný barel až tak netesnil a 20 čísel vody v ňom neveštilo nič dobré pre elektroniku, akou mobilný telefón určite je. Poučení predchádzajúcou posádkou, vyvarujúc sa rovnakým chybám, no urobiac iné chyby, sme sa cvakli aj ja a Zdenka. Nebolo čo utopiť, takže až na to vystupovanie do naozaj studenej vody to bolo v pohode. Druhý ležiaci ihličnan v ostrom meandri nás opäť donútil vystúpiť, ba čo viac, prevrátil nám loď a povláčil ju po dne. Pri pohľade na kanoe plné vody ma zamrazilo. Vrchnáky barelov sotva dočiahli k hladine a unikajúce bublinky odratávali čas, kedy sa voda dostane k fotoaparátu. Treba rýchlo konať. Presunul som sa k najbližšiemu brehu. Voda mi siahala až po orgány, akoby chcela za mňa vykonať osobnú hygienu. Sandále sa mi borili do rozmočeného štrkového brehu, a nebyť Yanoa, sám by som to množstvo vody z lode nevylial.
18:30 – Konečne prichádzame do Soumarského Mostu. Tiborovým autom som spolu so Zdenkou a Dominikom došiel do Horných Vltavíc po zvyšné dve autá, aby sme ich doviezli do tábora.
20:00 – 22:00 – Večer sme skočili do reštaurácie pre pocestných a pochutili si na hovädzom guláši s cibuľkou a pivom. Aj napriek nepriazni počasia sa Vikimu a Vikimu podarilo založiť oheň, a dokonca nepodpáliť kemp.
23:00 – Pomaly nastal čas spracovať zážitky z dnešného náročného dňa a zohriať umrznuté kosti pre človeka v tak príjemnej polohe, akou je poloha ležmo hore vňatkou.

Deň 3. (nedeľa)

03:00 – Začalo liať. Nadránom už len mrholí.
08:30 – Vstávame do daždivého rána. Všetko je mokré, slnko nikde. Plánujeme ďalšiu trasu a jej predpokladaný záver. Vyzerá to, že do Novej Pece by sa to dalo stihnúť po rieke, no záleží hlavne na počasí.
10:00 – Autá sme presunuli do Novej Pece, Yanoove auto sme nechali v Peknej, pár kilometrov od Novej Pece. To pre istotu, ak by sa počasie zopsulo. Vojťasovým sme sa vrátili do Soumarského Mostu.
11:30 – Začíname dnešnú daždivú etapu pohraničím s bunkrovou líniou obranného valu. Rieka tečie národným parkom, kde je zakázané vystúpiť na breh a stanovať. Hold, treba to skrátka prepádlovať. Prekrásne meandre, pomaly v každom druhom postavený bunker, bujný porast divočiny a pár malých stavieb v diaľke, až človeka zamrazí pri pomyslení, že by doňho niekto v tomto kraji vystrieľal celý zásobník.
15:40 – Namiesto ostreľovača to do nás páli dážď. Začína byť zima snáď každému. V Peknej sme sa zastavili pri Yanoovom aute. Vyzerá to, že decká už majú dosť a Zdenka tiež. Padol návrh, že by sme nepokračovali a radšej sa autami presunuli do Novej Pece. Nikto neprotestoval. Lode sme vyčistili a nechali na odstavnej ploche. V malej krčmičke sme skombinovali obed s pozeraním majstrovstiev sveta v hokeji. V posledných sekundách zápasu naši porazili Bielorusko 4:3. Vojťas spolu s Jankou a Elkou, takmer po hodinke strávenej v teple, odišli pomôcť pánovi z požičovne naložiť lode. Keď tam prišli, lode už boli na korbe prívesu, a tak ho nasledovali do Rožmberka, kde ich spolu vyložili. Vojťas vybavil vodácku ubytovňu v podhradí majestátneho Rožmberského hradu, pod ktorým šumela Vltava v neďalekom jeze. Premočené stany a veci, ktoré za posledné hodiny a dni dostali poriadne zabrať, si tak prišli na svoje. Ubytovňou sa niesol pach vodáckeho potu a napoly postavené stany v miestnostiach pripomínali stanový tábor. Len kolíky do novotou voňavej podlahy nikto netĺkol. Evidentne stavbe chýbalo pár mesiacov do kolaudácie. Imitácia sprchovacieho kúta, ktorého silný prúd vody bol zamierený výhradne na horné partie tela vo výške očí, vyčaril na tvári rozhorčenie a úsmev zároveň. Po očiste sme navštívili večerné nádvorie hradu a zapózovali pri padacom moste.
22:00 – 23:00 – Posedávame pri pravom ruskom samovare, Vikiho nalievame Coldrexom, aby si neprivodil nejaké ochorenie. Čašník bol ochotný a hodinu pred záverečnou nám otvoril nefajčiarsky salón. O chvíľu doniesol jedlo. Česnečka z čerstvo prepasírovaného cesnaku, vývar a pivo. Pripíjame si na úspešné dva dni splavu a pekné počasie. Zajtra plánujú viacerí odísť. Snáď preto, že dážď už ustáva a hrozí vážne nebezpečie, že bude svietiť dokonca slnko.

Deň 4. (pondelok)

8:00 – A je to tu. Zahmlené ráno odhaľuje svoju pravú tvár. Z talónu si vytiahlo slnko a teraz s jeho lúčmi šibrinkuje cez obloky rovno popred naše bydlá. Pri spoločných raňajkách sa opiera do chrbtov a príjemne hreje. Včerajší uzimený záver v porovnaní s dnešným dňom vyzerá ako z iného sveta. Škoda, že dnes odchádzajú Anténka, Tibor, Yanoo a obaja Vikovia.
10:30 – Tibor hlási stav svojho utopeného mobilu. Všetky funkcie takmer fungujú, no zvonenie prichádzajúceho hovoru nie, a tak neostáva nič iné, ako si precvičiť šiesty telepatický zmysel.
11:00 – Polovica bohatierov definitívne odišla domov. Zvyšok bohatierov sa za slnečného počasia naloďuje a vyráža smerom do Českého Krumlova.
14:00 – 15:00 – Rieka tiekla svižne, no vyhladlo nám tak či tak. Zastavujeme U Vikinga neďaleko Pískárny. Chutne pripravené špecialitky zapíjame tmavou čapovanou 13-tkou. Pred sebou máme prvé dva jezy ako predprípravu na zajtrajšie jezzové slávnosti.
17:30 – Konečne sme dorazili do kempu v Novom Spolí. Rýchlo sme sa vybalili a postavili stany, aby nám ostal čas na prehliadku mesta, ktorého centrum je zapísané v pamiatkach UNESCO.
18:00 – Krumlov nesklamal svojou architektúrou, no na mnohých budovách vidieť poškodenie stále častejšími záplavami.
20:15 – Na večeru sme si vyhliadli malú zastrčenú reštauráciu. Podľa plameňov z kuchyne a následným vymazaním niektorých ponúkaných jedál z menu bolo jasné, že kuchár sa s tým nekašle. Preto Didi a Emovi doniesli (namiesto pôvodne objednaného kuracieho soté s ryžou, po kuchárových hrátkach s plameňom preobjednaného na bolonské špagety) špagety s kuracím soté. No a Emo to zaklincoval tým, že si tam zabudol fotoaparát, no našťastie si to všimlo pozorné oko bohatierky Didi.
22:30 – Unavení z dnešného dňa zaspávame.

Deň 5. (utorok)

8:00 – Vstali sme, ale zasa leje. Upršaný čas trávime v zastrešenom bufete. Párky, klobásy, koblihy, čaj s temperatúrou, a ešte raz. Zdenka už má s malým dosť, Janka sa tiež necíti dobre, vyzerá to, že ich obetujeme na stráženie batožiny a jednej lode.
10:30 – Balíme vysušené stany. Slnko vyliezlo spoza mrakov a teraz pečie ako sprosté.
11:15 – Vyrážame na vodu. Vojťas s Elkou ostáva, Dominik a Emo tiež, no a ja som sa spojil s Didi. V kempe ostala Janka so Zdenkou.
12:30 – V Krumlove sme absolvovali 2 prenášacie jezy, 2 splavné jezy z toho jeden zaleje loď až po okraj, aj jednu dvojitú perej. Trvalo to takmer hodinu a pol, kým sme sa vymotali z mesta. Zvyšok plavby prebiehal po hebko tečúcej až ustálenej hladine. Pred posledným jezom v Zlatej Korune to bolo čisté jazero. Jez končil veľkým vodným valcom, a tak sme radšej vyložili barely na breh a splavili jednotlivo.
16:30 – V Zlatej Korune, na brehu zrenovovaného kempu, vykladáme lode a chystáme sa na transport do Krumlova po dievky.
17:00 – Janka so Zdenkou nastupujú do auta. Naložili sme poslednú loďku na príves a pán z požičovne nás odviezol do Rožmberka k autám.
18:00 – 18:30 – Rozlúčili sme sa s Vojťasom, ktorý do Bratislavy cez Rakúsko zobral Ema aj Dominika.
18:45 – Po večeri v Rožmberskej vieche vyrážam spolu so Zdenkou, Didi a Jankou priamo na Slovensko.
23:00 – Prichádzame do Bratislavy. Vojťas dorazil v tom istom čase... Tak sme to zvládli.

René