BT ’00

R: Vojťas požičal lode,
L: také trošku vratké, ale na Moravu akurát
R: spráskali sme sa ako takí…
L: …starí decenťáci, veď René sa nikdy poriadne nespráskal
R: niektorí aj zaspali na lodi
L: kto zaspal?
R: prespali sme…
L: …pod širákom a tí rozumní, čo boli s nami, tak v stanoch
R: ktosi pozeral na MIR (vtedy ešte lietal)
L: poznali sme ho len podľa toho, že stále lietal rovnakou trasou, ale ktovie, čo to vlastne bolo…

R: plavba s protivetrom
L: to ti vám bolo ako plavba proti prúdu
R: vykladanie na Devíne
L: je to čudné, ale zasa sme sa všetci vylodili… i keď niektorí skôr, niektorí neskôr (neskôr zasa tí múdri, čo sa cestou stavili v krčme)…
R: večer krčma u Medveďa
L: mali sme čo doháňať, doháňať myslím ako to, čo múdri nadbehli v krčme pri Morave, naháňať nebolo čo, lebo žiadne medvede tam neboli a ktovie, akoby to skončilo, keby tam boli, takto to skončilo tak, že sme si pochutili na kuracinke zabalenej v zemiakových plackách
R: plán na cyklo…
L: …sme vymysleli akčný

R: len traja smer Devín
L: Lenka, Zdenka, René, to jest prevaha báb!!!
R: stratila si karimatku
L: doteraz na ňu spomínam vždy, keď sa pozriem na tu Vojťasovu karimatku, ktorú mi vtedy požičal a doteraz som mu ju nevrátila
R: nocľah pri jazere
L: „ako si ustelieš, tak budeš spať“ platilo doslova, pretože sme ustielali posteľ z rákosia, teda iba tí, čo nemali karimatku
R: Komando
L: tiež nečakal, že u nás prespí – oblečený v kožených nohaviciach, bunde a s prilbou na hlave, aby v noci nezmrzol. To ho zdržalo to, ako sme tvorili tričká… ako som už pred časom písala. Spáchali sme v ten večer jedinečné bohatierske tričká metódou rovnomerného fúkania z plných pľúc do fúkacích fixiek cez vyrobenú šablónu.Námet: Emil
Scenár: Zdenka
Kostýmy: Lenka
Osvetlenie: René
Použité triky: Komando

R: ráno Vojťas…
L: …sa pri príchode tesne minul s Komandom
R: trepeme sa cez piesok
L: nie, že by som musela vyskúšať všetko, ale kto by čakal, že niekto vysype lesnú cestu pieskom?
R: režeme české hranice
L: tak túto poznámku nechám bez komentára (colníci tiež nemajú radi zbytočné komentáre).
R: nocľah pri tom „hlbokom“ jazere,
L: pri ktorom sme sa rýchlo vykúpali, predsa bola už trochu studenšia voda

R: ráno šmýkačka
L: normálne sa ľudia šmýkajú na ľade, ale my sme sa na blate a to ešte vôbec nebolo Kataríny. Teraz som ale zmätená, lebo jedno ráno sme sa šmýkali aj na takých ozajstných šmýkačkách, ktoré ústili do jazera, ale bolo treba do nich pumpovať vodu, aby sa to šmýkalo… a ja som nemala odvahu to vtedy vyskúšať. Asi sa tam budeme musieť ísť ešte niekedy pozrieť.
R: V ten deň sa Vojťas pokúsil o sólo výstup k vysielaču, ale cestou dostal ešte dva defekty. Ty, Lenka, si sa nám stratila. Po ceste sme pojedli kopu nezrelých jabĺk, hrušiek a sliviek, takže sme spoločne dostali hnačku. Bolo to v tom útulnom hostinci, kde sme boli momentálne na obede. Poobede sme absolvovali dlhočizné stúpanie a rovnako dlhý zjazd až k rybníku. Tam sme aj prespali. Okolo 3:00 ráno začalo liať a pršalo až do rána.

R: ideme ďalej na sever
L: alebo na východ, proste cestou-necestou, ale výnimočne to bolo naozaj cestou, keďže sme boli na bicykloch
R: po ceste začalo pršať
L: to nás vítalo späť naše drahé Slovensko…
R: dorážame až do Trenčína
L: Vojťasovi to ešte nestačilo a tak sa odpája a pokračuje na bicykli až niekam do Tramtárie (tuším až do Nového Mesta n.V.)
R: boli sme na Trenčianskom hrade
L: konečne som sa dostala na miesta, ktoré som dovtedy len so zatajeným dychom pozorovala pri ceste vlakom
R: spíme u mňa
L: to sa spalo, vo voňavých perinách…

R: ráno na vlak…
L: …do Spiša
R: Komando s bráchom…
L: …nám už rezervovali kupéčko
R: Tomašovský výhľad…
L: …sme navštívili, nafotili pri ňom akčné fotky (pozn. redaktora: to by chcelo ukážku) a išli ďalej
R: zdolanie Sokolov…
L: …skej doliny (?), tesne pred súmrakom vyžadovalo rýchly pochod, časovým značkám na mape sa nie vždy dá veriť, zvládli sme to asi v tretinovom čase (ak ma pamäť neklame)…
R: nocľah v posede
L: čakal tam ako pre nás, aj keď sme hľadali chatrč, kde sa dá vraj prespať, ale tu sme míňali až nasledujúci deň… myslím, že posedu sa nevyrovnala. A tie cengajúce kone, o ktorých sme si večer mysleli, že sú to ovce a vyslaná jednotka mala za úlohu doniesť nejaký ten oštiepok…

R: túra v protismere
L: vždy je napínavejšie ísť opačne ako ostatní…
R: chodíme kade-tade
L: a to ešte asi nie je ten okamih, keď zblúdime…
R: druhý obed na chate
L: aký druhý obed?
R: odložené batohy v lese
L: to aby sme ich nemuseli niesť na ceste za druhým obedom…
R: Glacká cesta – stratená červená značka
L: zblúdili sme, nemyslím duševnú stránku, lebo to už dávno, ale normálne keď je tma v lese a človek už nevidí na značky, tak zablúdi ako my…
R: zakladáme oheň, spievame, pijeme
L: až do spráskania… škoda len, že na druhý deň sme museli najprv dve hodiny neumytí šlapať, kým sme dorazili k vode… No ešte k tomu pitiu, keď človek večer šlape popri potoku a nie vždy sa mu úspešne podarí ho preskočiť na miestach, kde je to nutné, tak mu tak navlhnú topánky, až to treba nejako vykompenzovať…
R: Komandov stan v hore
L: Komandov brácho mal stan, čím mal postarané o nocľah vyššej kategórie… to my ostatní sme sa museli uspokojiť s igelitom pod karimatkou a pršiplášťom cez spacák…
R: v noci sa rozpršalo
L: a to pršiplášť moc nepomáhal, ale v niektorých situáciách je to človeku jedno…

R: ráno balíme
L: najprv sušíme a až potom balíme…
R: túra v Dedinkách
L: zase pršalo…
R: zmokli sme brutálne
L: niekto si môže pomyslieť, že každá bohatierka je rovnaká, lebo aj tak vždy zmokneme, ale zmoknúť v Dedinkách, to je vám iný zážitok ako zmoknúť v Tatranskej Kotline.
R: lanovka v Dedinkách
L: sa mi páčila, hlavne že som už bola v suchu…
R: poriadna obedovečera v reštike
L: tak to si náhodou pamätám, tu výbornú zapečenú brokolicu so syrom… aj to, ako ste už boli všetci skoro najedení, keď mi ju doniesli…
R: vláčik…
L: …om motoráčikom sme šťastne prišli…
R: …domov…
L: …(ale ktorý domov to vlastne bol, ten Renov, ten študentský alebo nejaký iný? A fakt sme tam boli?