2005 Rax Alpen II

Záverečná bodka po splave nedala na seba dlho čakať. Sobotným predsavzatím sa opäť stal Rax Alpen. Vojťas už v piatok z Rakúska hlásil pomerne pekné počasie. Rozhodol sa, že prespí na mieste a ráno sa k nemu pridáme. Zraz bol u Komanda. Vyrazili sme o 7:30 v sobotu Alenka, Zdenka, Komando a ja. Po ceste v Rusovciach k nám prisadol Martin, bývalý dizajnér TrekSportu. Približujúc sa k parkovisku, na čelnom skle pribúdali dažďové kvapky. Vojťasova ranná SMS o večernej bezoblačnej oblohe plnej hviezd vyznievala tragikomicky. Púšťame stierače. Na parkovisku okrem Vojťasa prespali ďalší odvážlivci, prevažne z Čiech. Posledné uľavenie si v udržiavanom sociálnom zariadení a balíme. Presúvame sa autami na miesto nástupu. Cesta je mokrá, viditeľnosť do 100 metrov. Malé parkovisko, zastrčené tesne pod horou nie je preplnené. Čakáme, kým dážď zoslabne. Dlhú chvíľu si krátime pojedaním prinesených potravinových zásob. Zamýšľame sa, či to má vôbec význam štverať sa po mokrej skale a ešte k tomu za dažďa. Minule sme rovnaký výstup absolvovali za trvalého sneženia a pod bodom mrazu. Dážď by mal byť o niečo príjemnejší. No nič, vyrazíme a uvidíme. Nezobrať si pršiplášť bola hádam najväčšia chyba, ktorej som sa spolu so Zdenkou dopustil. Nástup pod skalu trval hodinu aj čosi. Upevnili sme si sedáky, feratové sety a vyrazili do steny. Hoci jemne pršalo, stále to bolo lepšie ako v zime. Skala a oceľové laná neboli namrazené, no lezenie aj tak vyžadovalo sústredenie. V polovici stúpania začal fúkať silný vietor. V povetrí poletovali zmrznuté krúpy. Neostalo nič iné, len sa posilniť dobre vychladeným pivom. Fotím zriedkavo. Predná šošovka pri zložení krytu objektívu okamžite namokne. Posledná tretina stúpania viedla náveternou stranou svahu. Snáď všetky prírodné živly sa v tej chvíli spolčili proti nám. Vzdorujeme a napokon úspešne zdolávame vrchol hory. Komando s Alenkou pokračujú pár sto metrov k vrcholu, ostatní, čo sme tu už boli, zostupujeme do neďalekej chaty. Nie že by v nej nekúrili, ale pootvorené dvere spravili svoje. Objednávame polievky, sladkosti a sušíme do nitky premočené veci. Za silného vetra opúšťame chatu. Po strmom suťovom svahu zostupujeme nadol. Vojťasovi to nedá a v teréne hľadá nástup na druhú feratu. Našťastie sa mu na ňu nepodarí presvedčiť ani jedného z nás, a tak sa ešte za svetla môžeme dostať domov.

René