2006 Jarná lyžovačka

Deň 1. (piatok)

Po dlhých dohadoch sa nakoniec určil termín jarnej lyžovačky a miesto - Kubínska hoľa. Keby sa Zdenka zúčastnila Emilovej kolaudácie a nelyžovala niekde na ľadovci, mohla by ovplyvniť aspoň miesto lyžovačky, pretože na svahu Kubínskej holi vyrastala a pozná ho ako svoju dlaň. V piatok sa partia bohatierov v zložení Alenka, Zdenka, Helka, Komando, René a Vojťas po dvojiciach dopravila do Malého Bysterca v okrese DK. Zdenka ako hlavný organizátor zohnala kľúče od chaty. Po nás prišli Komandovci. Trošku meškali, čo mohlo podľa ich slov spôsobiť zámerné nedodržiavanie pokynov navádzacieho systém GPS. Vojťasovci dorazili o čosi neskôr, no tým, že vyrazili večer z Bratislavy, vyhli sa tak najväčším zápcham. Na privítanie Komando počastoval každého spoza barového pultu. Začali sme debatu o svahu a podmienkach. Vojťasovci plánovali ráno chytiť prvú kotvu, my sme to videli tak na 10:00, no a Komandovci až na poobedie.

Deň 2. (sobota)

A veru aj tak bolo. Keď sme dali obednú prestávku, zbadali sme ich, ako práve prišli. Spoločne sme aj polyžovali, posedeli pri čaji, kapustovej polievke a domácej slivovici. Yanoo, ktorý mal prísť na víkend, volal, že v sobotu určite nepríde, ale možno v nedeľu áno. Okolo 16:00 sme so Zdenkou ukončili naše trápenie, prezliekli sa a skočili do obchodu doplniť potravinové zásoby. Večer sme spoločne zašli do neďalekej podomovej reštaurácie. Domáci sa snažili ako vedeli, ale kapučíno z poľského prášku, prevažne múčne brydzové halušky a malé porcie vyhladnutých lyžiarov príliš nepotešili.

Deň 3. (nedeľa)

Je nedeľa a obloha na spadnutie. Trochu mrholí, no živá panoráma v televízore pôsobí dosť mŕtvo. Vidno len hmlu. Prišli sme s Komandovcami na parkovisko pod svahom. Vojťasovci podávajú čerstvé informácie o počasí. V hornej časti svahu boli len raz, no pre hustú hmlu radšej zišli nižšie. V takomto počasí je najlepšie naučiť sa niečo nové. A čo tak snowboardovať? Zdenka, Alenka a ja sme si vypožičali snowboardy, ostatní mali vlastné. Ešte jedno skupinové foto a Zdenka a ja sa presúvame na detský vlek. Alenka síce skúsila ísť rovno na dospelácky, ale po tom, čo ju vyplieskalo, sa presunula radšej k nám. Časté pády na snehovej doske veľmi rýchlo pocítia ruky, zápästia, zadok, obličky, pľúca, kolená, lakte, skrátka všetko to, čo z človeka trčí a má aspoň jedno nervové zakončenie. No napredovanie v učení je enormné. Už po treťom spustení začiatočník padne iba 27 raz, čo je pri dĺžke detského svahu 100 metrov naozaj úctyhodný výkon. Do hodiny sme boli mokrí ako myši. Dali sme si spoločnú stretávku pri stánku s grilovanými kuracími krídelkami a horúcim čajom. Konečne začalo pršať. Hmla sadla ešte nižšie. Vlekár odstavil detský vlek. Je najvyšší čas si vyskúšať ten dospelácky. Ani to tak nebolelo. Ku koncu dňa sme my traja nováčikovia zvládli takmer bez pádu celú spodnú časť zjazdovky. Už sa nám to zapáčilo, keď dosky bolo treba vrátiť do požičovne. A ten Yanoo predsa neprišiel. K večeru prišiel majiteľ chaty. Po tom, ako nás skasíroval, otvoril dvere do vedľajšej miestnosti. Bol tam druhý bar, spoločenská miestnosť, a za ňou ďalšie izby s celkovou ubytovacou kapacitou 20 ľuďí. Po prehliadke sa s nami rozlúčili Komandovci, pretože Alenka musela ísť v pondelok do práce. Ostali sme štyria, s naladenou stránkou teletextu na predpovedi počasia. Vonku stále prší a je hustá hmla. Zdenka a ja sme večer skočili na chvíľu domov, na návštevu k rodičom. Keď sme sa asi o 22:00 vrátili, Vojťasovci sa práve chystali spať. Tak to teda nie! Otvorili sme fľašu vína, plechovky piva a diskutovali takmer do jednej.

Deň 4. (pondelok)

Ráno sadáme pred televízor. Živá panoráma hlási dážď a hustú hmlu, jedine skalnaté pleso je zaliate slnkom. Dobre, tak ideme tam. Po ceste do Vysokých Tatier míňame jednu hmlu za druhou. Ich hustota sa približuje pevnému skupenstvu, s možnosťou krájania na kocky. Za poslednou hmlou vykuklo slniečko a osvetlilo majestátne štíty. Romantický pohľad by to bol, nebyť toho kalamitného dreva a holých pňov všade navôkol. Lanovkou sme sa vyviezli na Skalnaté pleso. Á, aká to nádhera a pohoda. Obuli sme lyže a poď ho rovno na sedačku. Svah je v porovnaní s Kubínskou hoľou o triedu náročnejší. Po pár hodinách, tuším dvoch, aj tu dorazilo nepriaznivé počasie. Postupne sa zamračovalo a začalo popŕchať. Tak jar napokon prišla aj sem. Pri ďalšej jazde sa Lomnický štít schoval do hmly, po ďalšej začalo intenzívne pršať. Mne so Zdenkou to moc neprekáža, pretože včera zo snowboardov sme boli mokrí ešte viac. Lyžujeme do záverečnej, teda do 15:30. V reštaurácii na konečnej lanovky sme si dali teplú polievku, jablkovú štrúdľu a Vojťas soľ do čaju. Cestou dole stále prší. Aj keď sme sa prezliekali, pršalo. Prestalo, keď sme sa prezliekli do suchých vecí. Odchádzame za krásneho západu slnka.

René