2004 Rax Alpen

Už na splave sme diskutovali o tom, či by sme niektorý víkend neurobili trocha náročnejší výstup v rakúskych Rax Alpen. Napokon časť z potrebného vybavenia sme mali možnosť osobne si vyskúšať počas zoskokov z mosta Lafranconi. Materiál vyzeral byť v poriadku, a tak sme o výstupe začali reálne uvažovať. Komando s Alenkou plánovali cestu do Mexika na pondelok, a tak bol tento víkend pre nás všetkých jediný vyhovujúci, hoci rána už boli mrazivé. Celý týžden pršalo a aj sa poriadne schladilo. Na víkend hlásili ešte horšie počasie ako bolo cez týždeň. Komandovci v piatok navrhli, aby sme výstup presunuli na nedeľu a v sobotu si ešte prezvoníme, ako budeme postupovať ďalej a či sa vôbec pôjde. Nápad to bol skvelý, ibaže si Komandovci nezapli celú sobotu mobil. S Vojťasom sme sa teda dohodli aspoň my dvaja so Zdenkou, že si v nedeľu ráno prezvoníme. Priznám sa, že sa mi do tej zimy vôbec nechcelo a len som dúfal, že Vojťas rozhodne, že sa nepôjde nikam. To však nepoznáte Vojťasa! Už skoro ráno volal, že je škoda nevyužiť požičané feratové sety, ktoré pracne zháňal po kamarátoch a že sa na Komanda s Alenkou vyskašleme a pôjdeme len my traja. Po ceste sme čítali na cestných teplomeroch krásne 4 stupne nad nulou. To by ani tak nevadilo ako fakt, že sneh bolo vidieť už vo výškach do 1000 m.n.m. Viacerí lezci to pochopili správne, takže nebol problém zaparkovať na takmer prázdnom parkovisku.

Lesnou cestičkou sme sa za necelú hodinu dostali k nástupu. Na náprotivných vrcholoch bol všade sneh. Priviazali sme si feratové sety a zacvakli skoby na prvé istiace lano. Ďalej len drina a drina. Ruky sa na zamrznutých kúskoch ľadu na lane šmýkali, podobne ako podrážky topánok na zasnežených skalách. Po prvej tretine výstupu nás dobehol a predbehol chlapík. Pohodovým ale svižným tempom, bez rukavíc a akéhokoľvek istenia sa nám rýchlo stratil z dohľadu. Asi v druhej tretine výstupu sme sa dostali pred takmer kolmú stenu pokrytú ľadom. Tu to vzdali dvaja rakúski lezci, no my sme sa nedali odradiť a po takmer 3 hodinách sme dosiahli vrchol 400 metrového prevýšenia s obtiažnosťou A až E.

René