2013 Schneeberg

(17.11.2013)

Vojťas vedel, ako správne využiť štátny sviatok pripadajúci na nedeľu. Vyzrážanie na parkovisku pod rakúskym lyžiarskym strediskom nám umožnilo, aby sme aspoň na časť kopca pošetrili sily a pomohli si lanovkou. Po vystúpení z nej sme sa dostali do mrazivého tieňa, a hoci slnečné lúče zaplavili údolie, k nám sa nedostali. Deckám sme nasadili rukavice. Prekvapil trochu sneh aj ľad na nástupe do skaly, spolu s dvoma turistami schádzajúcimi z kopca so štrkotajúcimi mačencami na nohách. Čiastočne nás to prekvapilo, no keďže sme žiaden zverinec z domu nepriniesli, nebolo čo nasadzovať a tento problém sme prehlásili za vyriešený.

Nástup studenou skalou bol doistený oceľovými lanami a rýchlo naberal na výške. Po dosiahnutí hrany sme sa konečne prevalili na slnečnú pláň. Tu sme spravili prestávku, niečo pojedli, zapili teplým čajom z termosky. Čakal nás slnkom zaliaty hrebeň, ktorý pozvoľna stúpal až ku chate. Tá bola zavretá, no jej zimná izba prístupná pre turistov. Využili sme ju na prezlečenie mokrých vecí, doplnenie energie z čokolády a čaju. Vyrazili sme na zostup. Okruh nám dal zabrať, najviac však deťom. Po zájdení slnka bola zima už výrazna. Tma nastala takmer okamžite. Našťastie ju čoskoro porazil plný mesiac v splne. Zákerná hmla nedala na seba dlho čakať. Zostup po zjazdovke šmykľavým blatistým terénom spolu so zníženou viditeľnosťou demotivoval detské dušičky. Peťko statočne bojoval celý deň, no záver už bol nad jeho sily.

Na parkovisko sme sa vrátili až v čase večerných správ. Ešte necelé 2 hodinky autom a boli sme doma.

René