2003 Kolaudácia v Prahe
(7.-9.11.2003)
Hlavnými aktérmi pražskej kolaudácie boli Lenka s Tiborom, ktorí sa nasťahovali do nového bytu. Prijali sme ich pozvanie a v piatok vyrazili Alenka, Zdenka, Komando a ja spolu z Bratislavy. Posádka druhého vozidla v zložení Stanka a Yanoo vyrazili z Banskej Bystrice. Po ceste sme sa zastavili v obchode. Nakúpili sme vecné dary, na ktoré dobre sadá prach a ťažko sa čistia, to aby si našu kolaudačnú návštevu dobre zapamätali. Plyšový mobilný telefón nadpriemerných rozmerov hovorí za všetko. Určite ich potešila aj sada ručného náradia, TESCO klince a šmirgeľ toho najväčšieho zrna. Večer sme začali prehliadkou bytu. Po príchode druhej posádky sme zvyšok večera strávili pri chlebíkoch, “trojhlavom drakovi” a iných nápojoch.
V sobotu sa stávalo nie moc ľahko. Zraz bol v jedálni pri spoločných raňajkách. Neskôr sme vyrazili po stopách Cimrmana na Petřín, kde je múzeum so stálou expozíciou. Zimu pomáhalo prekonať varené víno (svařák), pár sladkých koláčikov a výstup po schodoch až na samý vrchol Petřínskej rozhledny. Praha ako na dlani. Podvečerom sme zavítali do krčmy a dali si česnečku, bramboračku a nejaký druhý chod. Yanoo so Stankou išli navštíviť kamaráta a my sme sa vrátili nazad do bytu. Až do skorého rána sme hrali veselú kolektívnu hru „Pivrncova putika“ s rôznymi zapeklitými úlohami, vyžadujúcimi sústredenie, čistú myseľ i fyzickú kondíciu. Pri nepozornosti, zlej karte alebo dobrom susedovi sa trestalo, presne podľa hracieho plánu, fyzickými úlohami, miešanými drinkami, ale aj tvrdým trojhlavým drakom (marhuľa, slivka, hruška). Hra postupne strácala hráčov a napokon aj samotný cieľ. Nadránom sme to zakončili pozorovaním úplného zatmenia Mesiaca z balkóna práve úspešne skolaudovaného pražského bytu.
V nedeľu sa stávalo vôbec nie najľahšie. Yanoo a Stanka nás opustili ešte naobed. Ostatní sme si išli prevetrať hlavy na bobovú dráhu. Cestou nazad sme sa stavili v mexickej reštaurácii na večeru a stihli aj jeden z posledných vstupov na žižkovskú televíznu vežu. Za tmy odchádzame na Slovensko. V aute sme rozmýšľali, na koho kolaudáciu sa necháme pozvať najbližšie. Nie si to náhodou práve ty?
René