Daj pozor, aby ti telo nezletelo
a pádlo ťa nenapadlo

2006 Bohatierska opekačka

(10.-11.6.2006)

Zdenka - strážca ohňa Po tohtoročnom prvom vynechaní Magnezitárskej šesťdesiatky, pre účasť na skialpovom výstupe na Mont Blanc, v nás aj tak ostal driemať duch dlhých pochodov. Ako kratšia alternatíva mala byť bohatierska štyridsiatka. Myšlienka dostala zelenú a už tento víkend sa mal konať nultý ročník. No čo by to bolo za bohatiersku akciu, keby o jej úspechu nerozhodovalo počasie. Dnes skoro ráno zvonil telefón. To Komando volal, že či sa vyráža, pretože jemu ako jedinému pešiakovi ide jediný autobus na Pezinskú Babu a keďže je vonku prietrž mračien, má len pár minút do rozhodnutia. Pozeráme von oknom a bol to vážny des. Akciu rušíme pár sekúnd pred štartom. Po dvoch hodinách sa tie chuchvalce mrakov vypršali a vykuklo slnko. Pofukoval mierny vietor a plechová obloha na seba nedala dlho čakať. Sem-tam nejaký šľahačkovo biely kumulus skrížil lúčom cestu, ale inak pohoda. Aby sme nestratili víkend, individuálne sme si zašportovali na tenisových kurtoch. Poobede volá Vojťas, že je škoda toho víkendu a či by sme teda nešli aspoň trocha zabicyklovať na Kačín a niečo opiecť v prírode. O pol šiestej večer sa stretávame u Komandovcov. Prišiel dokonca starobohatier Emil, ktorého pôvodným zámerom bola motorizovaná účasť na štyridsiatke, v zodpovednej úlohe nosiča proviantu a dočasného strážcu Vojťasovho potomstva. Priniesol si aj bicykel, ktorý podľa technického stavu pamätá asi len jednu bohatierku z roku 2001. Omnoho horšie bol na tom Komandov horský bicykel, ktorý zažil takmer všetky bohatierky a podľa toho aj vyzeral a aj sa tak choval. Nie a nie ho spojazdniť. Komando to napokon vzdal a sľúbil, že k ohnisku príde peši. Kačín sme úspešne zdolali za necelú hodinku. Po poslednom zjazde sme odparkovali neďaleko stanice lanovky. Pozbierali sme popadané drevo a prihotovili oheň. Deti sa striedavo venovali preliezačkám a slaným tyčinkám. Niečo po desiatej dorazil Komando. Opekanie slaninky, špekáčikov a cibule sa zaobišlo bez zranení a popálenín. Vojťasove akostné vínko z plastovej fľašky chutilo každým dúškom lepšie. Oheň vydržal plápolať do pol tretej. Po jeho zahasení sme pocítili chlad nastávajúceho rána. Ešte absolvovať jazdu do civilizácie skrz všadeprítomnú tmu a sme doma.


René