2006 Laser Tag

Komandov mail o plánovanej tajnej víkendovej akcii vzbudil pozornosť v nejednom z nás. Okrem potvrdenej účasti na 16:00 od nás vyžadoval, aby sme prišli najlepšie v maskáčových nohaviciach a v čiernom bohatierskom tričku z roku 2005. Hádam zvedavosť z chystaného prekvapenia nás priviedli pod úpätie hory v Bratislave - Rači. Postupne sme sa pozbierali piati bohatieri. Zatiaľ čo sme čakali na Emila, na naše tváre pribudli viditeľné pásy vojenskej maskovacej kaki farby. Dokonale zamaskovaní sme sa presunuli do lesa. Zakrátko sme sa ocitli vo vyhradenom kruhu z napílených konárov. Komando predniesol krátky príhovor a oboznámil nás s princípom hry. Jedná sa o hru podobnú paint-ballu, akurát táto využíva infračervený lúč ako strelivo a terčom sú senzory, umiestnené na hlavách súperov. Každý má 3 životy, 3 zásobníky po 30 nábojov. Stav je zobrazený na displeji zbrane. O zásahu je informovaný hlasom z reproduktora zbrane. Keď zasiahne súpera, rozsvietia sa na ňom červené svetielka v senzoroch na hlave. Po treťom smrteľnom zásahu je zbraň vyradená z funkčnosti. Na jej opätovnú aktiváciu je potrebný nabíjací konektor, ktorý nám Komando na začiatku hry samozrejme zobral. Stihli sme si zahrať tri kolá po 15 minút. Prvé dve boli individuálne na princípe „každý proti každému", to posledné bolo tímové po troch hráčoch. Vyhral ten tím, ktorého aspoň jeden člen útok zákerných maskovaných nepriateľov prežil. Pomaly sa zbiehali rodinní príslušníci s deťmi. Ostatne v nich sme pri príchode vzbudili panický strach, zdesenie, no i slzy v očiach. Nepomohlo ani ubezpečovanie Emila so zbraňou v ruke, že sa jedná len o takú hračku. Na moje maskovanie si zvykli až po dlhšom čase, ktorý sme využili na prihotovenie dreva. Ženy medzitým nakrájali špekáčiky, slaninku, zeleninu a mohlo sa opekať. Pohoda pri ohni trvala až do 21:00. Keď sme opúšťali verejné ohnisko, akurát sa rozpršalo, a to urýchlilo naše lúčenie. Nie však na dlho. Máme pred sebou splav Lužnice, tak zatiaľ...

René